Pustovník a zvieratá

Kedysi žil hlboko v lesoch pustovník. Mal nežné srdce a jeho duša pripomínala čistotou panenský sneh. Všetka zver zeme i vtáctvo nebeské sa schádzali vo dvojiciach pri ňom a on sa im prihováral. So zatajeným dychom ho počúvali, túžili čo najdlhšie zotrvať v jeho blízkosti a na odchod sa poberali až za súmraku. Vtedy sa s nimi pustovník lúčil, požehnal im a odovzdával ich vetru a lesom.

Keď raz večer hovoril o láske, zdvihol hlavu jeden leopard a pustovníkovi povedal: „Hovoríš o tom, ako milovať. Povedz nám, majstre, kde je tvoja družka?“

A pustovník odvetil: „Nemám družku.“

Vtom sa rozľahol v zhromaždení zvierat a vtákov obrovský hluk. Zvieratá i vtáky sa začali medzi sebou prekrikovať: „Ako môže hovoriť o milovaní a párení, keď o tom nemôže vôbec nič vedieť?“

Ani sa s ním nerozlúčili a s pohŕdaním ho nechali osamote.

V tú noc ležal pustovník na svojej rohožke s tvárou k zemi, horko plakal a pritískal si päste k hrudi.